Geomorfologický, krajinný celok patriaci do Fatriansko-Tatranskej oblasti. Na juhu a západe ohraničený Nitrianskou rovinou a pahorkatinou, na severe Hornonitrianskou kotlinou a Vtáčnikom, na východe Pohronským Inovcom, na juhovýchode Žitavskou pahorkatinou. Patrí medzi krištalické pohoria, ktorých jadro tvoria hlbinné magmatické a premenné horniny. Obal kryštalického jadra tvoria pieskovce a vápence. Charakteristycké pre toto pohorie sú kremencové tzv. hôrky, ktoré vznikalizapadaním odolných kremencových vrstiev do mäkkých sedimentárnych vrstiev. Pohorie je dlhé takmer 50 kilometrov, najväčšia šírka dosahuje 18 km. Z horopisného hľadiska ho delíme na dve základné jednotky: južnú skupinu Zobora a skupinu Veľkého Tribča s vrcholom toho istého mena (829,6 m n. m.). Lesy Tribeča sú prevažne dubovo-hrabové, s prímesou buka. V pohorí je pomerne hustá sieť značených turistyckých trás, podstatná časť pohoria je chránenou krajinnou oblasťou Ponitrie. V Tribeči sú dva typy krajiny - hornatinná zalesnená, neosídlená krajina so lesohospodárskou funkciou a vrchovinná predhorská zalesnená krajina s enklávami lesostepí.

No fajn, to bolo troška teórie a teraz z trožka z praxe: Tribeč nie je jedno z najpeknejších pohorí, krásou sa samozrejme nevyrovná Slovenskému Raju, ale je to to najkrajšie a najbližšie čo tu máme. Čo sa týka krás, tak tu Tribeč určite nezaostáva, lebo na každom kúsku je niečo iné a časom a prejdenými kilometrami sa mení aj výzor hory. Máme tu pohodovské lesné cestičky na ktorých sa nezapotíte, ale aj stupaky ktoré dajú zabrať! Toto pohorie je veľmi obľúbené hlavne medzi ľuďmi ktorý tu žijú a vedia čo kde nájsť.