Veľký Tribeč (830 m n. m.)
Najvyšší vrchol pohoria Tribeč je tvorený granitoidnými horninami, ktoré najmä najužnom svahu tvoria morfologicky nápadné útvarya fosílne sute. Vrcholovú trávnatú plošinu obkolesujú husté listnaté lesi, ktoré prevládajú aj na jeho svahoch. Zvyšky mohutných valov hradiska refugiálneho charakteru a kamenných múrov pustovníkovho obydlia. Obmedzené výhľady na hornú časť požitavia, križovatka turistyckých značkovaných trás.
Žibrica (617 m n. m.)
Výrazný vápencový vrch. Na vrchole zvyšky ochranného valu hardiska z doby halštatskej. Z nižšie položených horských lúk výhľady, na severnom svahu sklalné útvary vhodné ako cvičný horolezecky terén. Na vrchol vedie krátka tvarová značka, náučný chodník.
Arborétum Mlyňany
Chránený areál, vyhlásený v r 1959, výmera 61,1 ha. Ochrana arboréta originálnej zbierky stálozelených a opadavých cudzokrajných drevín (vyše 2000 variet, foriem a kultivarov drevín, cca 700 druhov bylín, veľké množstvo druhov motýľov a vtákov). Zbierka bola založená v roku 1892 a v súčasnosti je jednou z najbothatších v strednej Európe. V parku kaštieľ a pseudoklasicistycký s neogotickou vežou z roku 1895. Ústav dendrobiológie, náučný chodník.
Belanov kút(617 m n. m.)
Prírodná pamiatka, vyhlásený v roku 1983, výmera 2,72 ha. Ochrana mŕtveho ramena rieky Nitry s brehovými porastami a s výskytom viacerých chránených druhov rastlín a živočíchov. Jeden z posledných zachovaných zvyškov prirodzených biotopov rieky Nitra vhodný na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.
Benát (629 m n. m.)
Menšie skalné mesto pri vrcholovej hrane bývalého andezitového kameňolomu. Je typickým prikladom lávového prúdu tvoreného pyroxenickým andezitom. Dobŕe výhľady.
Buganka
Upravený prameň vody na svahu Zobora pod rovnomennou vynárňou v Bugánskej doline. Obľúbené výletné miesto.
Červený križ
Rázcestie turistyckých chodníkov. 13. 9. 1944 v tomto priestore havarovalo americké bombardovacie lietadlo typu B-17 Posádku zachránili obyvatelia okolitých obcí, tragickú smrť jedného z nich - Jána Szegénya pripomína pomník na námestí v Kostoľanoch pod Tribečom.
Čierny hrad (573 m n. m.)
Vrch so zvyškami zrúcaniny hradu, pravdepodobne postaveného koncom 13. storočia, zaniknutého v 15. storočí. Výhľad na masív Veľého Tribeča (830 m n. m.) a zrúcaninu hradu Gýmeš. Z rázcestia Pri obrázku vedie sem tvarový turistycká značka.
Dobrotínska jaskyňa
Prírodná pamiatka na území PR Dobrotínske skaly. Ochrana verejnosti neprístupnej 26 m dlhej jaskyne.
Dobrotínske skaly
Prírodná rezervácia, vyhlásená v roku 1980, výmera 4,39 ha. Ochrana floristycky pestrých zvyškov xerotermných spoločenstiev v severnej časti geomarfoogického celku Tribeč. Výskyt chránených druhov rastlín.
Gáborka
Prameň pytnej vody využívaný už v dávnych dobách obyvateľmi neopevneného sídliska a hradiska na vrchole Žibrice. Archeologická lokalita. K prameňu vedie tvarová turistycká značka.
Gýmeš
Zrúcanina hradu na vrchole kopca Dúň (514 m n. m.). Hrad pôvodne gotický, postavený pravdepodobne v roku 1253 - 1270 na mieste staršieho hradiska. Spomína sa v roku 1962. Stal sa strediskom forgáchovského panstvaJelenec (Gýmeš). Hrad spustošili Turci v roku 1576, Bethlenove vojská v roku 1618 a v roku 1663 opäť Turci. Po opravách bol obývaný do roku 1865, od tých čias je opustený. Zaujímave hystorky kolujú o vítaní hradnýh hostí - každého výtali "lopatovým tancom" - 4 údermi a zápisom do pamätnej knihy. Z blízkeho sedla pod Gýmešom vedie turistická značková trasa po bývalej hradnej ceste.
Hlboká
Krajinársky zaujímavá dolina. Andezitové veže a suťovyská s biotopom pestrej flóry a fauny, viacero prameňou a studničiek.
Hrdovická
Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v roku 1982, výmera 30,0 ha. Ochrana geomorfologicky, biologicky i krajinársky významného priestoru v pohorí Tribeč, so zachovanými fragmentami pôvodných kyslích skalných a lesostepných spoločenstiev na kremencoch. Výrazný kremencový hrebeň ostro vystupuje do okolitej, mierne zvlnenej pahorkatinovej krajine
Hrušov
Zrúcanina hradu na kremencovom vrchu Skalka (488 m n. m.). Spomína sa v roku 1293, v roku 1316 sa ho zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, v roku 1347 patril kráľovi a strážil obchodnú cestu na Skýcov. Stal sa strediskom hradného panstva Hrušov, neskôr súčasťou topoľčianskeho panstva, v roku 1708 ho cisárske vojská spustošili. Pod hradom bola obec Hušovské Podhradie, ktorá zanikla po spustošení hradu.
Hunták
Jediný významnejší tok v Zoborskej časti Tribeča. Pod skalnou stenou 700 m SSZ od Vretena (396 m n. m.) pri lesnej ceste, ktorou sa oddávna chodilo z Ponitria na Požitavskú pahorkatinu sa pri dostatku vody tvoria čereje alebo malé vodopády.
Javorový vrch (731 m n. m.)
Dôležitá križovatka turistyckých značkových trás na hlavnom hrebeni Tribeča. Po zrútení drevennej triangulačnej veže prevýšujúcej vrcholky stromov je bez výhľadu.
Jazvečí hrad
Prírodná pamiatka, vyhlásená v roku 1995. Ochrana 40 m dlhej jaskyne nachádzajúcej sa na západe op obce Píla. Jaskyňa sa vyznačuje pozoruhodnou výzdobou, verejnosti nie je prístupná.
Jazvynská jaskyňa
Prírodná pamatka, vyhlásená v roku 1995. Ochrana inaktívnej fluviokrasovej jaskyne dlhej 44 m, nachádzajúcej sa pri Debnárovom štále. Je významná z geomorfologického a geologického hľadiska, vyznačuje sa pozoruhodnou výzdobou. Boli v nej objavené paleontologické a archeologické nálezy, verejnosti nie je prístupná.
Jedliny
Horáreň na okraji polí a lúk nazývaných Breziny. Výhľady na zalesnený hlavný hrebeň Tribča a zrúcaniny hradu Gymeš.
Jelenská gaštanica
Chránený areál, vyhlásený v roku 1952, novelizácia v roku 1986, výmera 3,80 ha. Ochrana zachovalého starého lesného porastu gaštana jedlého v Tribeči. Nachádzajú sa tu až 300-400 ročné jedince. Gaštanica je najkrajší a najstarší umelo založený porast gaštana jedlého, ktorý sa úspešne aklimatizoval v prostredí dubovo-hrabových lesov.
Kliča
Prírodná rezervácia , vyhlásená v roku 1973, výmera 5,70 ha. Ochrana vzácnych teplomilných spoločenstiev rastlín a živočíchov na výhrevných, južných svahoch. Viaceré druhy rastlín tu dosahujú tu dosahujú severnú hranicu rozšírenia v Európe.
Kľačany
V súčasnosti skupina domov a horáreň pod Veľkým Tribečom. Lokalita sa spomína už v roku 1113. Na Čerešňovom potoku fungovala do 19. stor skláreň na fľaše, tabuľové a farebné sklo vyvážané so Viedne a Budapešti.
Kobilia skala
Skupina skalných blokov charakteristyckého tvaru na hlavnom hebeni Tribeča. Dobré výhľady.
Kolíňanský vrch (356 m n. m.)
Sčasti zalesnený výrazný vrch výrazný vrch s kruhovým výhľadom. V úbočiach vápencové kameňolomy s krasovými dutinami a puklinami. V odlesnených partiách sú pasienky s krovinatou vegetáciou bohatou na teplomilné druhy a vzácnu chránenú flóru. Vrchol dobre prístupný s chodníkmi z Kolíňan a Pohraníc.
Kovarce"Veľký Tribeč"
Jedno z najväčších hradísk lužickej kultúri na Slovensku s dobre zachovaným opevňovacím systémom (valy, priekopa, brány). Hradisko bolo využívane niekoľkými osadami v mladšej a neskorej dobe bronzovej. Leží na najvyššom bode pohoria Tribeč.
Kovarská hôrka
Prírodná rezervácia, vyhlásená v roku 1993, výmera 4,40 ha. Ochrana fytogeograficky významnej lokality xerotermných porastov na kyslom substrátes viacerými subatlantickými spoločenstvami rastlín.
Krivá (714 m n. m.)
Morofologický výraznýskalný chrbát s dvoma vrcholmi uprostred lesov na sever o Olichova. Andezitové bralá sú často navštevované horolezcami.
Krivín (316 m n. m.)
Skalný bralnatý vybežok štiavnických vrchov na ľavom brehu Hrona oproti Psiarom. Súčasť slovanského hradištného systému v prielome Hrona v Slovenskej bráne. Hradisko, ktoré je oveľa staršie ako Slovania, len využili jestvujúce valové opevnenie, je od Hrona chránené strmou skalnou stenou s výškovým rozdilom 136 m. Ďaleké výhľady.
Krivín
Prírodná rezervácia, vyhlásená v roku 1993, výmera 54,2 ha. Ochrana strmých svahov lesných porastov a skalných xerotermných biotopov s výskytom viacerých chránených druhov rastlín a žvočíchov.
Malé Chrášťany
Krýptová kaplnka sv. kríža na cintoríne. Romantická stavba inšpirovaná gotickou archytektúrou z roku 1854. Pod kaplnkou je je kripta rodiny Szentyványovcov.
Medvedí vrch (719 m n. m.)
Križvatka turistyckých trás na hľavnom hrebeni Tribeča. Z lesných priesekov výhľady na Požitavie aj Ponitrie.
Michalov vrch (541 m n. m.)
Vrch, na ktorom bolo laténske hradisko s akropolou z 1. stor pred naším letopočtom. Nachádzalo sa tu tiež hradisko z obdobia ranného stredoveku s dvoma valmi z 11. a 12. storočiaNašli sa tu základy kamenného hradu vybudovaného v r. 1200 patriaceho v 13. stor. medzi najväčšie na Slovensku a zaniknuté v 14. stor.
Mullerova jaskyňa
Prírodná pamiatka, vyhlásená v roku 1995. Ochrana jaskyne nachádzajúceje sa neďaleko osady Muller Jaskyňaje dlhá 50 m, je významná z geologického a geomorfologického hľadiska. Verejnosti nie je prístupná.
